Listen Local

Hudobná databáza Demo Slovak Music Database

Thu, 17 Dec 2020 17:10:00 +0200

Moderné streamovacie služby, podobne ako dodržiavanie miestnych smerníc (napr. vysielacích kvót), vyžadujú dostupnosť údajov o hranej a odporúčanej hudbe, a tiež metadata – údaje o údajoch. Na Slovensku v súčasnosti neexistuje databáza, ktorá by uľahčila dodržiavanie vysielacích kvót, alebo pomáhala napr. organizácii LaLa – Slovak music export či slovenským hudobným vydavateľstvám predstaviť hudbu novým fanúšikom.

Pripravili sme preto demo verziu slovenskej hudobnej databázy – Demo Slovak Music Database, ktorá tieto problémy dokáže vyriešiť. Zároveň sme vytvorili demo verziu aplikácie Listen Slovak, ktorá túto databázu využíva. V štúdii realizovateľnosti, ktorú sme v rámci projektu pripravili, vysvetľujeme postupy a predstavujeme údaje potrebné na vytvorenie a aktualizáciu kompletnej databázy v reálnom čase.

Demo verzia databázy obsahuje informácie o slovenských umelcoch a nahrávkach, ktoré vydali na Slovensku aj v zahraničí. Môže pomôcť jednoduchšie dodržiavať vysielacie kvóty, poslúžiť na vzdelávacie účely, či jednoducho zvýšiť pravdepodobnosť, že Spotify alebo YouTube odporučia poslucháčovi konkrétnu slovenskú nahrávku alebo video.

Celá databáza je prístupná cez SQLite alebo vo formátoch .csv, .xlsx či .rds. Ak by ste ju chceli vyskúšať alebo rovno použiť, pokojne sa na nás obráťte. Naša databáza je otvorená, zadarmo, a záujemcom radi pomôžeme a poradíme. V úvode tejto stránky sme umiestnili zoznam umelcov, ktorí sa v databáze momentálne nachádzajú.

Vytvorili sme aj zjednodušenú [verziu ] databázy, ktorá sa ľahšie prehliada aj sťahuje – umelci alebo ich zástupcovia si môžu skontrolovať, ako sme ich klasifikovali, prípadne požiadať o zaradenie či výmaz z databázy. Viac o databáze a jej využití si môžete prečítať tu. Cez podstránku Kontakty si môžete vyžiadať prístup do databázy alebo požiadať o jej stiahnutie vo viacerých formátoch, s ktorými môžete pracovať v nespoplatnených open-source softvéroch.

Kliknite tu, ak chcete zobraziť tabuľku na samostatnej stránke.

Hudobná databáza Demo Slovak Music Database

Tue, 01 Dec 2020 00:00:00 +0000

Hudobná databáza Demo Slovak Music Database

Pripravili sme preto demo verziu slovenskej hudobnej databázy – Demo Slovak Music Database, ktorá tieto problémy dokáže vyriešiť. Zároveň sme vytvorili demo verziu aplikácie Listen Slovak, ktorá túto databázu využíva. V štúdii realizovateľnosti, ktorú sme v rámci projektu pripravili, vysvetľujeme postupy a predstavujeme údaje potrebné na vytvorenie a aktualizáciu kompletnej databázy v reálnom čase. Demo verzia databázy obsahuje informácie o slovenských umelcoch a nahrávkach, ktoré vydali na Slovensku aj v zahraničí. Môže pomôcť jednoduchšie dodržiavať vysielacie kvóty, poslúžiť na vzdelávacie účely, či jednoducho zvýšiť pravdepodobnosť, že Spotify alebo YouTube odporučia poslucháčovi konkrétnu slovenskú nahrávku alebo video.

Celá databáza je prístupná cez SQLite (db) alebo vo formátoch .csv, .xlsx či .rds. Ak by ste ju chceli vyskúšať alebo rovno použiť, pokojne sa na nás obráťte. Naša databáza je otvorená, zadarmo, a záujemcom radi pomôžeme a poradíme. V úvode tejto stránky sme umiestnili zoznam umelcov, ktorí sa v databáze momentálne nachádzajú.

Umelci

Zaradenie do databázy

Umelci a hudobné vydavateľstvá boli do databázy zaradené na základe dobrovoľného dotazníku od SOZA a Reprex BV. Účastníkov sme sa pýtali na vek, charakter vystúpení, jazyk a lokalitu. Možnosť zaradenia do databázy stále existuje – s radosťou do našej demo databázy a demo aplikácie pridáme ďalších umelcov. Dúfame, že naša spolupráca na projekte so SOZA a ďalšími partnermi bude pokračovať, a jej výsledkom bude naozaj rozsiahla databáza, ktorá bude obsahovať všetku slovenskú hudbu.

Pokiaľ ste hudobník, a chcete byť vy alebo vaša kapela, či umelecký súbor zahrnutí do tejto databázy, vyplňte prosím tento dotazník.

Vyradenie z databázy

Vyradenie z databázy je v tejto fáze veľmi jednoduché – stačí, ak nám dáte vedieť, že v nej naďalej nechcete byť zaradení.

Údaje v databáze

Vhodný typ údajov do databázy sme zvolili pomerne subjektívne. Nemohli – a ani nechceli – sme totiž nakladať s osobnými údajmi, ktoré spadajú pod smernicu GDPR. Podľa v súčasnosti platnej vysielacej kvóty sú za slovenských umelcov považovaní tí, ktorí majú na území SR trvalý pobyt. Toto kritérium nebolo pre nás celkom vhodné, keďže trvalý pobyt patrí medzi osobné údaje a zosnulí umelci ho, prirodzene, nemajú.

Zvolili sme alternatívne riešenie a pripravili dlhý zoznam kandidátov na základe preferencií slovenských poslucháčov. Na začiatku sme vybrali umelcov, ktorí sa objavili v rebríčkoch rádií, na konkrétnych slovenských playlistoch v Spotify, alebo sami seba opisujú slovíčkom „slovenský, slovenská“, napr. Slovak rock alebo Slovak hip-hop. Na Wikipédii sme si prečítali ich anglické biografie rozdelené na ženskú a mužskú kategóriu.

Muzikologička Dominika Semaňáková, pôvodom zo Slovenska, nám pomohla určiť, ktorých umelcov by sme naozaj mali považovať za slovenských. Kritériá boli nasledovné – známe miesto pôsobenia (teda kde umelec alebo skupina väčšinou pôsobí), miesto narodenia, miesto úmrtia, jazyk textov, jazyk názvu skladby a ďalšie verejne dostupné informácie o umelcovi.

V demo verzii sme sa snažili obmedziť množstvo zadaných údajov a zamerali sme sa len na Spotify (dôvody si môžete prečítať tu ). Ku každému Spotify ID sú priradené nasledujúce údaje:

popularity: hodnota od 0 do 100, ktoré na základe počtu prehraní na Spotify opisuje obľúbenosť umelca.
followers: celkový počet používateľov, ktorí na Spotify umelca sledujú.
genre: až tri žánre na umelca.
total_recommendations: počet odporúčaní súvisiacich s daným umelcom po troch iteráciách algoritmu. Umelci s nulovou hodnotou odporúčaní sú pre Spotify prakticky neviditeľní a pravdepodobne nebudú odporúčaní nikdy. Jedným z našich hlavných cieľov je vyhnúť sa tzv. cold start-u, ktorý v roku 2020 postihol približne 15 % slovenských umelcov.
`genres``: až tri žánre na umelca.
any_slovak_release: ak umelec vydal nahrávky na Slovensku, priradí sa hodnota 1, inak sa priradí 0.
slovak_release_pct: % nahrávok umelca vydaných na Slovensku.
any_slovak_title: ak majú niektoré nahrávky daného umelca slovenský názov, priradí sa hodnota 1, inak sa priradí 0.
all_slovak_title: ak majú všetky nahrávky daného umelca slovenský text, priradí sa hodnota 1, inak sa priradí 0.
all_english_title: ak majú všetky nahrávky daného umelca slovenský text, priradí sa hodnota 1, inak sa priradí 0.
known_slovak_city: slovenské mestá spojené s daným umelcom.
considered_czech: ak je umelec zároveň považovaný za českého, priradí sa hodnota 1, inak sa priradí 0. Najväčšou výzvou bolo pre nás stanoviť hranicu medzi slovenským a českým.
popular_song_titles: krátky výber najpopulárnejších skladieb umelca.
latest_popular_releases: dátum vydania poslednej populárnej nahrávky umelca.
spotify_url: odkaz na oficiálny profil na Spotify.
Official_website_url: odkaz na oficiálnu internetovú stránku umelca alebo skupiny.

Pokiaľ chcete byť vylúčený zo zoznamu, kontaktuje nás na Kontakt.

Zvukové nahrávky

Z celkového počtu 3 937 nahrávok obsahuje databáza Demo Slovak Music Database najviac 10 nahrávok, ktoré nie sú priradené k žiadnemu slovenskému umelcovi. Ak požiadame Spotify, aby nám odporučilo najvhodnejšie nahrávky, 19 umelcov sa vo výsledkoch vôbec nezobrazí. V prípade nájdených umelcov boli obsiahnuté tieto údaje: Ku každej skladbe sú priradené tieto údaje: ^[Kompletný zoznam údajov, ktoré Spotify jednotlivým nahrávkam priraďuje, nájdete na: https://developer.spotify.com/documentation/web-api/reference/tracks/get-audio-features/]

Žánre

Všetci vieme, že pri vyhľadávaní a výbere nových hudobných diel je žáner veľmi dôležitý. V bežnej reči však niekedy býva problém hudbu dobre opísať. Žánrové názvoslovie môže byť zavádzajúce – napr. slovenskí hudobní fanúšikovia môžu chápať jazz trochu inak ako poslucháči v Japonsku alebo v Spojených štátoch. Digitálne streamovacie služby a internetové stránky zvyčajne využívajú umelú inteligenciu, ktorá vychádza z anglických pomenovaní žánrov. Preto je nesmierne dôležité správne pochopiť a používať slovenské a anglické definície jednotlivých žánrov. Popová skladba, ktorá je mylne označená ako rock sa môže stať neviditeľnou, pretože nevyhovuje vkusu fanúšikov „rocku“. Používatelia služby ju preskočia a umelá inteligencia sa naučí, že táto skladba je „neobľúbená“. Ak by sme ju však ponúkli fanúšikom popu, mohla by sa ujať.

Tabuľka žánrov v našej databáze mapuje hypotetické rozdiely medzi „slovenskými“ žánrami, napr. Slovak indie či Slovak jazz a žánrami iných krajín, napr. Belgian indie alebo Japanese jazz. Tieto rozdiely sú dôležitou súčasťou našej databázy a ich správne rozlíšenie vyžaduje širší konsenzus hudobných dramaturgov, promotérov hudby v zahraničí, hudobných vydavateľstiev, umelcami a odborníkov v oblasti počítačovej muzikológie. Zaraďovanie skladieb do našej databázy ukazuje, že nedostatočné povedomie o žánrovom názvosloví globálnych streamovacích služieb je jedným z hlavných dôvodov nízkej viditeľnosti slovenskej hudby na týchto platformách.

Listen Local App

Tue, 01 Dec 2020 00:00:00 +0000

Zoznámte sa s aplikáciou Listen Local

Naša aplikácia Listen Local vyžíva strojové učenie. Systém presne sleduje zadaný cieľ – vyhľadáva hudbu – a pri tom sa neustále učí a zdokonaľuje. Treba sa však opýtať, kto tento cieľ určuje? Webstránka či služba, ktorá sa snaží, aby ste na nej strávili čo najviac času a pozreli si čo najviac reklám? Digitálna streamovacia služba, ktorá chce, aby ste počúvali len hudbu dostupnú na nej? Alebo vy sami?

V našej demo aplikácii si nastavujete cieľ sami. Ako východiskový bod môžete použiť zoznam najhranejších skladieb rádia, playlist rádia, alebo váš vlastný. Cieľ si nastavíte podobne, ako hudobní dramaturgovia nastavujú pomer istej hudby v danom rádiu. Chcete mať v playliste 20 % skladieb v slovenčine? Alebo 15 % skladieb od autorov, ktorí sa za Slovákov považujú? Zaujíma vás hudba z Holandska? Alebo chcete mať v playliste 20 % vydaných Slovákmi na Slovensku? V našej demo aplikácii sme použili upravený algoritmus zo Spotify. Spotify považujeme za najlepší proprietárny software na svete, ktorý má zároveň dostatočne otvorené rozhranie pre programovanie aplikácií (API). Hoci Spotify svoj algoritmus ani presné nastavenie cieľov neprezradí, poskytuje nám dostatok informácii o hudbe, ktorú by za istých okolností dokázal odporučiť. Jeho systém je zároveň relatívne dobre zdokumentovaný, vďaka čomu máme pomerne dobrú predstavu o dianí za oponou. Pre väčšinu DSP systémov to neplatí.

Rovnako ako Spotify, aj naša demo aplikácia odporúča skladby alebo nahrávky. Na rozdiel od Spotify vám však aplikácia Listen Local umožňuje zvoliť si vlastný cieľ – teda vytvorenie výsledného playlistu na základe vašich preferencií. Okrem toho vám prezradíme všetky kroky. Podobne ako Spotify alebo YouTube, aj Listen Local najprv vyberie veľký počet kandidátov – skladieb, ktoré by sa vám mohli páčiť. Následne výber zužuje podľa toho, čo považuje za najbližšie vášmu východiskovému – vzorovému – playlistu.

Naša aplikácia pracuje na princípe užitočnosti – hoci vychádza z pôvodných odporúčaní Spotify, priraďuje väčšiu váhu skladbám, ktoré spĺňajú vami zadané kritériá.

Najväčšia váha je priradená generickým odporúčaniam Spotify, ktoré zároveň spĺňajú vaše kritériá – napr. obsahujú stanovené percento hudby od slovenských umelcov, skladieb vydaných na Slovensku, alebo so slovenskými textami. Veríme, že pri správnom použití je algoritmus, ktorý používa Spotify, skutočne skvelý.
Druhú najväčšiu váhu dostanú priradenú umelci, ktorých skladby spĺňajú zadané kritériá, a podľa Spotify sú podobní umelcom z vášho vzorového playlistu. Čo považuje algoritmus Spotify za „podobnosť“? Sleduje muzikologické a opisné črty, a tiež interakciu používateľa s touto hudbou. Ak algoritmus považuje umelca za podobného vzorovému playlistu, s veľkou pravdepodobnosťou mu podobný naozaj je.
Tretia najväčšia váha je priradená skladbám, ktoré majú spoločný žáner s niektorými skladbami na vzorovom playliste, a zároveň sú slovenské.

Listen Local vyberie veľký počet skladieb a následne ich porovnáva s hudbou na vzorovom playliste. Vďaka využitiu „podobnosti“ nakoniec vznikne playlist, ktorý spĺňa kritériá zadané používateľom.

Our recommendation flow

Väčšina odporúčacích služieb používa tri druhy informácií: informácie o hudbe ako takej, informácie o používateľoch, ktorí ju počúvali alebo hrali, ľubovoľné textové informácie dostupné z údajov poskytnutých umelcom samotným alebo vydavateľstvom, prípadne informácie o kapele z tlače. Snažíme sa poukázať na to, že ak má systém pracovať pre vás, umelcov, musíte mať kontrolu nad vstupnými údajmi. Napríklad, ako by ste opísali vašu hudbu tak, aby jej charakter Spotify, YouTube alebo Listen Local správne pochopili? Na ukážku sme použili našu demo verziu slovenskej hudobnej databázy Demo Slovak Music Database. Databáza je voľne prístupná a využíva princíp opt-in, opt-out. Slovenskí umelci a muzikológovia môžu ovplyvňovať spôsob, akým sa informácie spracúvajú.

Chceme tiež poukázať na skutočnosť, že na propagáciu hudobných vydavateľstiev, autorských kolektívov alebo hudobnej produkcie danej krajiny je veľmi dôležité nastaviť si ciele šikovne. Z etnomuzikologického hľadiska nestačí povedať, že by sme v playliste chceli mať 20 % slovenskej hudby. V našom projekte sme preto použili stupne „slovenskosti“.

Ak chceme napríklad propagovať „slovenskú hudbu“, „slovenský jazz“, „európsku hudbu“ alebo „novú hudbu“, máme viacero možností, ako nastaviť ciele. Dokážeme algoritmus vytrénovať tak, aby nám prezradil, v ktorom meste alebo krajine sa najviac počúva hudba podobná „slovenskému popu“. Môžeme vytvoriť aplikáciu, ktorá postupne oboznámi žiakov v školách s klasickou či súčasnou slovenskou a európskou hudbou – začne hudbou, ktorú už poznajú a majú radi, a postupne bude odporúčať novú podobnú hudbu, pričom im zároveň umožní vyjadriť svoj názor. Vieme pomôcť hudobným dramaturgom nájsť skladby umelcov z daného mesta, regiónu alebo krajiny, ktorými môžu obohatiť hudobný program rádia.

Používanie algoritmov môže mať isté nežiadúce dôsledky. Stáva sa napríklad, že v menšej krajine odporučí algoritmus používateľom známejšiu hudbu, pretože ju pozná lepšie, a zmenší tak publikum a priestor na trhu pre miestnych umelcov. Sme presvedčení, že podobným situáciám možno predchádzať, ak budú miestni umelci a ich manažéri vedieť, ako algoritmy streamovacích služieb alebo internetových stránok fungujú – ktoré údaje do nich vstupujú, a akú hudbu na ich základe odporučia.

Pracujeme na princípe otvorenej spolupráce – údaje sú používateľom voľne dostupné, algoritmy si možno prečítať, alebo dokonca upraviť. Predchádzame tak nie len negatívnym dôsledkom, ale zároveň pomáhame umelcom, tvorcom alebo ich zástupcom dosahovať želané výsledky. Veríme, že stanovené ciele je možné dosiahnuť len vtedy, ak máte pod kontrolou údaje aj algoritmus.

Listen Local: Katarzia

Wed, 25 Nov 2020 15:10:00 +0200

Katarzia. Photography by Ladislav Kyllar

Katarzia, vlastným menom Katarína Kubošiová, je slovenská speváčka, textárka a producentka. Tento rok vydala album Celibát, ktorý sa venuje témam osamelosti a hľadaniu sebahodnoty. Album vznikol v spolupráci s producentom Jonatánom Pastirčákom. Celibát je jej štvrtý album, doteraz vydala albumy Generácia Y (2013), Agnostika (2016) a Antigona (2018). Katarzia začínala ako folková speváčka, postupne sa však hudobne posunula smerom k elektornike a jej súčasný zvuk by sa dal charakterizovať ako kombinácia folku a elektro popu. Turné a krst albumu bolo naplánované na jar, kvôli situácii s pandémiou však bolo odsunuté na neurčito. Katarzia priznáva, že súčasná situácia nie je jednoduchá.

Momentálne nepripravujem nič nové. Hľadám si novú prácu. Keď sa táto situácia skončí, plány sú zostať doma a vrátiť sa do obehu s klubovými koncertami. Keďže spievam po slovensky, viem, kde je moje miesto a nechcem koncertovať v zahraničí, pokiaľ teda nezačnem robiť techno. Inak by som rada žila v New Yorku, ale určite nie ako hudobníčka.

Katarzia pochádza z Nitry, ale už niekoľko rokov žije a pôsobí v Prahe. Bývam v Dejvicích, kde máme peknú klubovňu, ale veľmi tam nechodím. Mám rada Národní divadlo, Dejvické divadlo, Meetfactory, divadlo Archa a Rudolfínum. Samá klasika.

Napriek obmedzeniam, ktoré stále panujú, sa Katarzii podarilo nakrútiť videoklip k piesni Hoří i voda, ktorá vyšla na albume Celibát. Singel hovorí o aktuálnej téme – právach žien a rodovej rovnosti. Klip, ktorý má podobu krátkeho filmu, režírovala americká režisérka žijúca v Prahe Jay Walker, štáb počas nakrúcania spolupracoval s organizáciou Girls in film](http://girlsinfilm.net/network) na podporu žien vo filmovom priemysle.

Listen Local: Prečo potrebujeme alternatívne odporúčacie systémy

Mon, 23 Nov 2020 17:10:00 +0200

Prvá verzia našej demo aplikácia

Odporúčacie systémy využívajú vedomosti o hudobnej tvorbe a jej publiku a zároveň sledujú ciele alebo potreby odporúčajúcich.

Najjednoduchšie odporúčacie systémy sledujú hudobné rebríčky: napríklad, vyberajú z aktuálnych alebo dlhodobých hitov. Takéto systémy môžu vyhovovať amatérskemu DJ-ovi na domácej oslave, alebo malému lokálnemu rádiu, ktoré si chce jednoducho zaistiť, aby sa hudba v jeho programe páčila čo najväčšiemu počtu ľudí. Zosilňujú tak existujúce trendy a čoraz viac popularizujú už populárnu hudbu a jej tvorcov.

Ak je odporúčací vyhľadávač podporovaný veľkými dátami a systémom strojového učenia alebo je dokonca kombináciou viacerých strojovo učených algoritmov, je všeobecný modus operandi využívať informácie o tvorbe a aj o používateľoch za účelom dosiahnutia istých cieľov. Po tejto stránke môžu byť podobné nariadeniu o lokálnej tvorbe, ktorej cieľom je dosiahnuť 15-percentnú kvótu slovenskej hudby.

Ako fungujú odporúčacie vyhľadávače?

Odporúčací systém využívaný službou Spotify je spojením obsahu a kolaboratívneho filtrovania, ktorý využíva informácie o predošlom správaní sa užívateľov (napríklad: lajkované, preskočené a spätne vypočuté piesne), o informácie o správaní podobných užívateľov a tiež nazbierané dáta z užívateľových sociálnych sietí a iných online aktivít. Deezer využíva podobný systém podporovaný zberom informácii zo stránky Last.fm - veľké dáta vytvorené z komentárov používateľov sú využívané napríklad na pochopenie nálady piesní.

Spotify vydá v roku 2020 každý mesiac 16 miliárd hudobných odporúčaní.

YouTube, ktorý hrá ešte väčšiu rolu v objavovaní hudby, využíva systém zložený z dvoch neurónových sietí: jedna pre tvorbu čakateľa a jedna pre určovanie poradia. Dômyselná neurónová sieť generujúca čakateľa poskytuje diela na základe kolaboratívneho filtrovania, kým radiaci systém funguje na základe filtrovania obsahu a na hodnotení užitočnosti, ktoré berie do úvahy napríklad jazyk používateľa.

Čo robí tieto systémy bežnými je to, že maximalizujú kľúčové ukazovatele výkonnosti tvorcov algoritmov. Spotify chce byť Váš ‘playlist do života’ a chce zvyšovať množstvo hranej hudby v pozadí počas práce, športu, alebo cestovania, alebo aj počas aktívneho počúvania hudby. Je to v podstate maximalizácia času stráveného používaním týchto systémov a zároveň zamedzenie, aby prázdne časové okná boli vyplnené inými hudobnými sprostredkovateľmi ako napríklad rádiami.

Aký je problém s black boxovými odporúčacími systémami?

Čo majú spoločné je to, že ich cieľom nie je dávať férovú šancu každej nahranej skladbe, slúžiť každému umelcovi rovnako alebo zabezpečiť rovnomerné šance pre anglické, slovenské alebo perzské skladby. Väčšinou majú tendenciu tlačiť trendy podobné hudobným rebríčkom, ale s oveľa väčšou účinnosťou. Holandský komik, autor a žurnalista Arjen Lubach vysvetľuje, že YouTubový algoritmus zaisťuje, aby boli ich osobné odporúčania aktívne celý deň a celú noc, a tým zaisťujú komfortné prostredie pre používateľa, ktoré mu umožňuje minimálne rozptýlenie. Ak chce používateľ počúvať globálne hity alebo „stoner rock“, nikdy ich nerozptýlia niečím iným.

Zontag stretol Lubacha na Holandskom verejnom vysielaní VPRO. Kliknite na nastavenia pre zmenu jazyka tituliek.

Problém s takýmto hyper-personalizovaným médiami je, že nenechávajú priestor verejným aktivitám. Verejnoprávni vysielatelia, ktorí mali monopol na televízne vysielanie vo väčšine európskych krajín od začiatku 90. rokov, sa zameriavali na šírenie rozmanitosti správ, mali napríklad cieľ vysielať rozmanitosť správ, vedomostí spolu s prístupom k lokálnej kultúre. Veľa krajín na rôznych kontinentoch dodržiava vysielanie pokyny týkajúce sa miestneho obsahu pre vysielanie na verejných, komerčných a komunitných televíznych a rozhlasových kanáloch ako napríklad lokálnu hudbu a filmy a overené spravodajstvo. Personalizované média, sociálne siete a streamovacie platformy nemajú takéto záväzky.

Blackboxové odporúčacie systémy väčšinou maximalizujú kľúčový ukazovateľ výkonnosti spoločnosti a nepodliehajú obvyklým predpisom o nových verejných službách či o miestnom obsahu, aké majú tradičné vysielacie médiá.

Cieľ a kroky, ktoré sledujú algoritmy nie sú autorom známe a nie sú si vedomí toho, kedy algoritmy fungujú v ich prospech a kedy nie.

Transparentný, dôveryhodný a regulovaný algoritmus

Podľa nášho názoru môže systém odporúčaní založený na užitočnosti poskytnúť most medzi aktuálnymi korporátne vlastnenými systémami, ktoré maximalizujú obchodné indikátory médií alebo streamovacích platforiem.

Požiadavky na nové verejné služby alebo požiadavky na miestny obsah (“národné kvóty”) určené na komerčné vysielanie sú podobné úžitkovým alebo vedomostným odporúčacím systémom. Napríklad, úžitkový odporúčací systém by z dvoch kandidátov preferoval toho, ktorý má slovenského skladateľa alebo interpreta z Walesu alebo toho, ktorý má perzské texty.

Naša skúšobná aplikácia vytvára odporúčania na základe už existujúcich rádií alebo osobných playlistov, ktorý podľa výberu obsahuje vopred definovaný pomer hudby vyrobenej na Slovensku alebo interpretovanej slovenskými umelcami. Do skúšobnej verzie pridáme čoskoro aj holandské a maďarské možnosti voľby, ale do aplikácie by sme mohli prirodzene pridať preferencie akéhokoľvek mesta, regiónu, oblasti či krajiny.

Naša skúšobná aplikácia a sprievodná projektová štúdia na Slovensku poukazuje na to, ako môže regulačný orgán vytvoriť lepšie regulácie vysielania, pričom sa poučí zo skúseností so streamovacími platformami založenými na umelej inteligencii a ako môže tento systém uplatniť ciele požiadaviek miestneho obsahu (napr. určitú viditeľnosť slovenskej alebo mestskej hudby) a požiadaviek verejného záujmu (napr. šírenie spoľahlivých informácií alebo zastavenie hudby s nenávistným.

Link: Etické usmernenia pre dôveryhodnú umelú inteligenciu

Prístup pre všetkých

Neveríme, že súčasná búrlivá diskusia o regulácii umelej inteligencie a streamovania hudby vyrieši všetky problémy nezávislých umelcov, skupín etnických alebo rasových menšín alebo inak zraniteľných producentov. Nové regulácie by mohli limitovať neúmyselne napáchanú škodu veľkými dátovými algoritmami nasadených veľkými korporáciami, ale zároveň nezmenšia benefity algoritmov pre týchto umelcov.

Zoberte si príklad novej kontroverznej iniciatívy, ktorá umožňuje umelcom, hudobným vydavateľstvám a vydavateľom propagovať ich hudbu výmenou za zníženie sadzieb licenčných poplatkov. Aj keď mnohí umelci cítia, že toto je nespravodlivé a dokonca až skorumpované, je to odpoveď na večne rastúcu potrebu ovplyvniť skutočnosť ako algoritmické systémy propagujú určitú hudbu na úkor desiatok tisíc nahrávok, ktoré nie sú odporúčané.

Veríme, že algoritmy sú hodnotné pre užívateľov a ak nie sú umelci ochotní platiť korporáciam za vplyv na black boxové algoritmy, tak musia spolupracovať a zdieľať údaje a vytvárať dostatočné veľké dátové fondy na to, aby mohli nasadiť biele, transparentné algoritmy, ktoré fungujú v ich prospech.

Naša štúdia poukazuje na to, prečo je dôležité, aby mali umelci kontrolu nad tým aké dáta popisujú ich tvorbu, ich biografiu a iné informácie na internete, pretože korporátne streamovacie platformy tieto informácie na ich algoritmy používajú.
Mali by sme poukázať na to, že tvorcovia vedia s relatívne malým úsilím zhromaždiť dostatok informácií(zhromažďovať a následne súborne zdieľať dostatok informácií) na vytvorenie alternatívnych odporúčacích systémov, ktoré sledujú prijateľnejší cieľ, ktorý je citlivý na požiadavky miestneho obsahu, je lepšie prístupný novým umelcom, ženám alebo interpretom iných rás a ktorý potláča nenávistné texty.
Výhoda otvoreného algoritmu a nazbieraných dát je tá, že umelci môžu aktívne vyhľadávať publikum v rôznych vekových skupinách alebo mestách, ktoré sú im prístupné na turné po pandémii.

Celkovo chceme ukázať, že regulovanie black boxu, súkromné algoritmy a dátové monopoly sú len prvým krokom k sanácii škôd. Jedine nasadenie bielych, transparentných algoritmov a vybudovanie zdieľaných alebo otvorených dátových fondov môže garantovať férovosť v digitálnych platformách, v odporúčaniach a vo všeobecnom používaní umelej inteligencie.

Listen Local vytvára transparentné algoritmy a open source riešenia za účelom vyhľadávania nového publika pre nezávislú hudbu. Chceme napraviť nespravodlivosť a inherentnú zaujatosť trhu, ktorý aplikuje veľké dátové algoritmy. Ak by ste chceli svoju hudbu a publikum nechať analyzovať iniciatívou ‘Listen Local’, vyplňte tento dotazník. Zahrnieme vás v našej skúšobnej aplikácii pre odporúčanie lokálnej hudby a naša analýza bude odhalená v decembri.

Central & Eastern European Music Industry Report 2020

Wed, 29 Jan 2020 16:00:00 +0100

The predecessor of Reprex’s Demo Music Observatory, CEEMID together with the independent music distributor Consolidated Independent presented and discussed with stakeholders the Central & Eastern European Music Industry Report 2020 as a case-study on national and comparative evidence-based policymaking in the cultural and creative sector on the CCS Ecosystems: FLIPPING THE ODDS Conference – a two-day high-level stakeholder event jointly organized by Geothe-Institute and the DG Education and Culture of the European Commission with the Creative FLIP project.

The CEE Report builds on the results of the first Hungarian, Slovak, Croatian and Czech music industry reports are compared with Armenian, Austrian, Bulgarian, Lithuanian, Serbian and Slovenian data and findings.

Our research findings were earlier presented and discussed in Vienna, Prague, Budapest and Bratislava with stakeholders.

You can find the earlier presentations in the blog section of the website.

Executive Summary

The first Central European Music Industry Report is the result of a co-operation that started among stakeholders in three EU countries five years ago to measure the economic value added of music – the basis of a modern royalty pricing system. This gave birth to CEEMID, originally the Central & Eastern European Music Industry Databases, a data integration programme that now in 2020, covers all of Europe. CEEMID fulfils similar roles to the planned European Music Observatory and supports all pillars of the future pan-European system.

The comparison of Western and Eastern music audiences reveals key demographic differences that make the unchanged adoption of business practices from mature markets in the region questionable. Chapter 2 of this report will show these differences and their consequences on music markets, in terms of visiting and acquisition likelihood, frequency, seasonality and purchasing capacity. This is an example of how CEEMID fulfils the role of Pillar 3 (music, society and citizenship) in the planned European Music Observatory.

Chapter 3 contrasts market demand with the supply strategies of musicians. CEEMID has been surveying music professionals, including artists, technicians and managers about their working conditions, market conditions and plans for five years across a growing number of countries. In 2019 we invited 100 national and regional stakeholders to distribute our surveys. In some countries, our surveys already have several years of historic data, making the resulting musician database probably the largest ever source of data about how music is produced and how musicians live. We are constantly looking for partners to roll out this survey to new countries in new languages.

The CEE region has comparative advantages in big music events like festivals, and it has become one of the most important hubs for cultural tourism in the world. We explain this phenomenon in Chapter 4 by showing the differences in demand composition, demography and supply of venues in the second chapter. The lack of a modern and dense network of permanent music venues gave rise to magnificent music festivals in the CEE. Open’er, Sziget and Exit are among the biggest and best festivals in the world, closely followed by several smaller festivals in all countries. The share of festivals in the live music market is many times higher than in Western Europe and they provide vital export revenues to the local music economies. However, they play a limited role in finding new audiences for local artists, as they are increasingly programming for Western audiences by providing shows of international hits. They can only very partially fill in the gaps left by the small venue problem that hit the emerging markets harder than the UK or Australia, where policy action had been already taken to reverse the decline of the availability of smaller live music venues.

On the recording side, our analysis shows that modern digital services are growing at a faster rate than in mature markets. Because of lower repertoire competition, streaming quantities are similar for a typical Austrian, Czech, Hungarian, Polish or Slovak track than in the mature markets. However, revenue growth is limited because of the interplay of several analysed factors. Our analysis of the live and recorded music markets shows that CEEMID fulfils the roles of the Pillar 1 (music economy) of the planned European Music Observatory.

Most recorded music sales revenue in the region comes from streaming platforms, just like in the mature markets. Successful sales strategies require a solid knowledge of the global marketplace and the ability to understand and train sales algorithms. Micro-enterprises, such as independent labels, have very limited ability to cope with these functions, given that they do not have market research or R&D functions. CEEMID and Consolidated Independent have started initiating open, national R&D consortia to create the necessary concentration in data assets, analytical capacity and budgets to close this gap. As a first step, CEEMID and Consolidated Independent have created a large, independent music dataset based on hundreds of millions of royalty statement entries to create our market indexes, styled after stock market and bond market indexes. Streaming opportunities are fast changing as roll-out of streaming services is happening at a different rate in various territories; subscription charges and the exchange rate to the producer’s currency vary and repertoire competition emerges in the market. Our volume and revenue indexes in Chapter 5.3 are aimed at creating sales algorithms that optimize sales volumes and expected revenues. We believe that this analysis also reveals that CEEMID partially fulfils the roles of Pillar 2 (music diversity and circulation) and feeds important data into Pillar 4 (innovation).

The region has far bigger untapped potential than most music business executives believe. Households in the region spend a significantly lower share of their recreational budget on music than their Western, Southern or Nordic peers. The region has a lot of untapped cultural purchasing power because servicing is particularly challenging in both the live and recorded sides of the business.

This upside potential cannot be tapped without better pricing. Royalty levels are often very low in the region. Due to many combined effects analysed in this short report, the gap between royalties earned in the CEE and Western Europe is several times bigger than the difference in GDP or national average wage. These gaps are partly caused by special interests preventing collective management from charging appropriate tariffs for restaurants, media companies or electronic appliance importers and manufacturers, and partly by unfavourable taxation of cultural products and services.

CEEMID was designed to create economic evidence on royalty pricing, private copying compensation and the creation of economic value added in the industry. In the first Hungarian Music Industry Report of ProArt and in the first Slovak Music Industry Report we have shown that economic and taxation policies of the CEE countries aimed to support car and electronics manufacturing create a distorted, unfavourable economic regime for creative industries. We want to help local stakeholders with economic evidence to correct these discriminatory policies during the overhaul of the EU VAT system. We have been helping various national organizations with economic evidence, presented in the light of latest EU jurisprudence, to improve their pricing activities. Our thousands of indicators were also used in ex ante evaluations of granting schemes.

In 2020, all EU member states will change their copyright administration legislation because of the national implementations of the 2019/790 Digital Single Market directive. CEEMID provides evidence in several countries about the size and impact mechanism of the value transfer, and generally the widespread use of the copyright exemption for private copying. We believe that the thousands of pan-European music industry indicators that we have aggregated over the five years will play a vital role in these regulatory processes.

CEEMID fulfils its roles with a very thorough exploitation of the EU’s 17-years-old Open Data regime with the re-use of public sector information, and a very careful mapping of the music industry. These maps help us conduct annual surveys among musicians and the audience, and they help us connect (always with pre-approval and with a user mandate) to industry databases. We do not only cover the EU countries, but increasingly (potential) candidate countries and neighbourhood countries.

In our vision, this data collection and integration, i.e. Pillars 1-3 should be available for all music stakeholders, should remain public and publicly funded. The last Pillar of the observatory, innovation, is where private entities should compete. The founders of CEEMID and Consolidated Independent believe that this report demonstrates the business and policy benefits of such a system with the analysis of the Central & Eastern European music markets. We believe that this way CEEMID is in a position to serve most of the planned functions of the envisioned European Music Observatory, and we are looking for ways to make either our thousands of indicators, or our data collection and integration software open source and available for all stakeholders in the EU and its neighbours. CEEMID was born out of necessity to level out the different levels of public research and statistical coverage of the EU member states. In our view, private entities in the future should focus their investments in Pillar 4 of the planned observatory, i.e. competing in innovation with creating new models, algorithms and services based on data that is available throughout the European Union without giving further advantage to the already mature markets.

Building Practical Tools To Plan Better Tours, Record Promotion and Grants. Evidence from 10 countries

Mon, 11 Nov 2019 10:16:00 +0100

I am going to look back on the needs assessment of Hungarian music professionals in 2015 and Czechs in 2019.I will also compare the problems of the Hungarian scene in 2015, 2019 with the current issues in Czechia, Slovakia and Austria.

I would like to provide an opportunity on BUSH to give personal feedback to the artists and professionals who gave their personal details in our annual CEEMID Music Professional Survey from Hungary, or anywhere else in the region if they make it to BUSH. More details will be sent to your e-mail addresses, provided you have given us one.

Private Copying in Croatia

Thu, 31 Oct 2019 12:00:00 +0100

Press release: Studija: Naknade za privatno kopiranje (BTL) u Hrvatskoj drastično ispod prosjeka EU

Short summary in Croatian: Privatno kopiranje u Hrvatskoj Full text in English: Private Copying in Croatia

Comperative Study On The Music Markets of the CEE Region

Fri, 11 Oct 2019 10:16:00 +0200

I am going to present the Czech results from our regional Central European Music Industry Report, and the first version of a comprehensive, national music development program that we started to work on in the organization of SoundCzech with 25 music professionals representing more than 20 stakeholders in the How We Would Like To Work in the Czech Music Industry in 2020 ex ante evaluation workshop.

I would like to provide an opportunity on Nouvelle Prague to give personal feedback to the artists and professionals who gave their personal details in our annual CEEMID Music Professional Survey from Czechia, or anywhere else in the region if they make it to Nouvelle Prague. More details will be sent to your e-mail addresses, provided you have given us one.

Panel Discussion of the Central Euroepan Music Industry Report 2019

Fri, 20 Sep 2019 10:16:00 +0200

The panel discussion of the first comprehensive Central and Eastern European report (Albania, Armenia, Austria, Bulgaria, Croatia, Czechia, Estonia, Lithuania, Poland, Romania, Slovakia, Slovenia) will be in held on the Waves Music Showcase Festival and Conference.

The presentation 10Mb self-contained HTML file, takes some time to load

You can read a related blogpost here

Quoted from the conference agenda:

CEEMID – Central & Eastern European Music Databases was created out of necessity: many Central and Eastern European countries are lacking effective cross-industry or governmental statistics on music or on cultural industries in general. The lack of data makes the work of tour planning, record promotion, grant evaluation or royalty tariff setting very difficult in those countries where the need would be even greater for such activities than in the most advanced markets.

Musicians are the most known source of information

Daniel Antal developed a survey distributed among music professionals asking them about their experience. These surveys were designed to fill the gaps in the data collection of official statistics and other music and film industry sources. The first survey was made in 2014 in Hungary, and in 2019 it already included 11 countries. They had been filled out in the past years by more than 5000 creative industry professional, in 2019 in Austria, too.

Daniel Antal believes that the music business in most of Europe, including Austria, has many common, similar challenges and would need a lot more regional cooperation to solve them. With the CEEMID-report, presented at the Waves Vienna Conference. Daniel Antal gives a fact-based comparison and will suggest some possible policy and strategic solutions to be debated after.

Presentation of the Slovak Music Industry Report 2019

Tue, 26 Mar 2019 13:00:00 +0100

The venue is V klub, Národné Osvetové Centrum.

Slovak Music Industry Report

Tue, 26 Mar 2019 00:00:00 +0100

The whole report can be downloaded for free from the homepage of SOZA.

Press reports in Slovak:

SME: [SOZA predstavila prvú Správu o slovenskom hudobnom priemysle](Čítajte viac: https://domov.sme.sk/c/22084685/soza-predstavila-historicky-prvu-spravu-o-slovenskom-hudobnom-priemysle.html)

Kreatívna Europa: Historicky prvá Správa o slovenskom hudobnom priemysle prináša okrem analýz aj odporúčania pre budúcnosť

In Hungarian: Új Szó: Tudományosan a hazai zeneiparról

Slides

Spáva o hudobnom priemysle na Slovensku from Dániel Antal

Slides

Tue, 05 Feb 2019 00:00:00 +0000

Create slides in Markdown with Wowchemy

Wowchemy | Documentation

Features

Efficiently write slides in Markdown
3-in-1: Create, Present, and Publish your slides
Supports speaker notes
Mobile friendly slides

Controls

Next: Right Arrow or Space
Previous: Left Arrow
Start: Home
Finish: End
Overview: Esc
Speaker notes: S
Fullscreen: F
Zoom: Alt + Click
PDF Export: E

Code Highlighting

Inline code: variable

Code block:

porridge = "blueberry"
if porridge == "blueberry":
    print("Eating...")

Math

In-line math: $x + y = z$

Block math:

$$ f\left( x \right) = ;\frac{{2\left( {x + 4} \right)\left( {x - 4} \right)}}{{\left( {x + 4} \right)\left( {x + 1} \right)}} $$

Fragments

Make content appear incrementally

{{% fragment %}} One {{% /fragment %}}
{{% fragment %}} **Two** {{% /fragment %}}
{{% fragment %}} Three {{% /fragment %}}

Press Space to play!

One Two Three

A fragment can accept two optional parameters:

class: use a custom style (requires definition in custom CSS)
weight: sets the order in which a fragment appears

Speaker Notes

Add speaker notes to your presentation

{{% speaker_note %}}
- Only the speaker can read these notes
- Press `S` key to view
{{% /speaker_note %}}

Press the S key to view the speaker notes!

Themes

black: Black background, white text, blue links (default)
white: White background, black text, blue links
league: Gray background, white text, blue links
beige: Beige background, dark text, brown links
sky: Blue background, thin dark text, blue links

night: Black background, thick white text, orange links
serif: Cappuccino background, gray text, brown links
simple: White background, black text, blue links
solarized: Cream-colored background, dark green text, blue links

Custom Slide

Customize the slide style and background

{{< slide background-image="/media/boards.jpg" >}}
{{< slide background-color="#0000FF" >}}
{{< slide class="my-style" >}}

Custom CSS Example

Let’s make headers navy colored.

Create assets/css/reveal_custom.css with:

.reveal section h1,
.reveal section h2,
.reveal section h3 {
  color: navy;
}

Questions?

Ask

Documentation

Hungarian Music Industry Report

Fri, 01 May 2015 00:00:00 +0200

A ProArt zeneipari jelentése from Dániel Antal